Kayenn antan lontan

Kayenn lò djab té ti gason,
A pa palò lévanjil.
Mo ké di zòt sa mo tandé.
Mo ké di zòt sa mo savé.
Pitèt mo ké bliyé oun lo
ké oun patché bon kichoz
ki pasé andan Kayenn antan lontan.
“Place des Palmistes”
Até savann ké ti zozo.
Ti kolibri té ka bay bal
Mé mèt krobo té ka rodé.
Yé fouyé,
yé djoubaté
pou yé planté “palmier royal " an ran séré.
Jòdla a roun plézi,
Pou vizité.
Pou bay lanmen.
Pou pronmennen.
Rété asiz
Rété pran van
Asiz kouté
Asiz sigalé.
A té plézi
gran ké piti.
Marché Kayenn
zòt tout konnèt.
Yé di a mouché EIFEL ki so papa.
Mo pa pwé di zòt
si yé manti.
Yé tout ka di :
La tour Eifel a so gran frè.
Oroyo !
Sèl bagaj mo pwé di zòt.
Jik jòdi jou a roun konfésyonal.
Wichi, wichi,
wacha, wacha.
A sa ounso zòt ké tandé.
Andan lari, douvan légliz a menm “rengaine” ka kontinwen.
A pa mo ki di.
Kouté “TUTUS”
Zòt ké konnèt
Kouman moun kayenn okipan.
Ròtbò krik,
lari trwa kaz a té so non.
Marékaj ké
labou ounso yé té ka wè.
Poson, chévrèt, ké krab té ka fè chyen.
Moun-yan konprann a té yé chans.
Plita yé enstalé.
Anba Degra yé té ka kontré
Pou marchandé,
pou konploté.
Journal papyé pòkò té parèt.
O pipiri chantan radjo djòl té ka bay lavwa.
Sèl kichoz mo pwé di zòt.
Antan lontan Kayenn até oun bèl ti koté.
A pa oun “Petit Paris " kou Senloran antan lontan.
Mé i té bèl toubonman.
A té roun plézi admiré ounlo bèl kaz kréyòl.
Batiman jézwit-ya té gen ganm.
A pa pou nou bliyé labibliotèk FRANCONIE, jòdla a oun mizé.
Hopital JEAN MARTIAL..
Oun ran moun oblijé sonjé :
Plas des amandiers, Buzaré,Chaton..

A dé ti koté déztrwa té ka alé séré

pou fala,
pou boukanté palò,
pran dé trwa tibo
lò soukou té ka tonbé.
Pa menm palé di ban piblik-ya ! ké yé ròb long jik a yé pyé.
Jou lagran nwui Kayenn, manzèl-ya pa té pè sali l’.
É jarden botanik ?
Mo manman latò !
A té oun “ritournelle”, alé vini pa té ka fini.
Kayenn antan lontan ?
“Tan fè tan tan lésé tan.”
Mé pa sasé si makak rivé janbé dilo.
Tòti pran tout so tan pou monté montangn, mé li rivé kantmenm laro so tèt.